Kuba

Pôvodní obyvatelia Kuby, indiáni kmeňa Taino, fajčili vlastne iba nejako zmotané tabakové listy, ktoré by z dnešného pohľadu asi iba ťažko bolo možné považovať za cigary, ale rozhodne sa jednalo o ich predchodcov.

Dnes je ostrov v Karibiku považovaný za pestovateľov najlepších tabakov a za výrobcov najlepších cigár na svete.

Vôbec najlepší tabak na svete vraj pochádza z údolia Vuelta Abajo v provincii Pinar del Río v západnej časti ostrova, blízko miest San Luís a San Juan y Martínez. Klimatické a pôvodné podmienky na západe ostrova sú pre pestovanie tabaku ideálne – jedine v tejto oblasti sa pestujú všetky druhy listov, ktoré sa používajú pri výrobe cigár. Priemerné ročné zrážky sú tu vyššie než 1520 mm, čo je i najviac na celom ostrove. Hlavná pestovateľská sezóna trvá od decembra do februára, čo je obdobie sucha, kedy sa priemerná teplota pohybuje okolo 27° C, priemerná vlhkosť okolo 64 percent a slnko svieti približne osem hodín denne. Tabak sa pestuje na mnohých malých súkromných plantážach a ich vlastníci, maloroľníci, ich potom predávajú komunistickej vláde za fixné ceny. Ešte pred revolúciou v roku 1959 vlastnili väčšinu pôdy veľké zahraničné, hlavne americké spoločnosti a po prevrate im bola zabavená. Teraz sú bývalé plantáže rozdelené na malé políčka o výmere 2 -60 hektárov a obrábajú ich maloroľníci alebo vegueros.

Ďalšími oblasťami ostrova, kde sa pestuje vysoko kvalitný tabak, sú Semi Vuelta, opäť v provincii Pinar del Río, región Partídos pri Havane, Remedíos v strede ostrova a Oriente na jeho východnom konci.

V polovici 19. storočia sa na Kube nachádzalo cez 10 000 tabakových plantáží a v Havane i ďalších veľkých mestách vyrábalo cigary viac ako 1000 tovární. Ešte na začiatku 20. storočia bolo na ostrove približne 120 tovární produkujúcich cez 200 značiek cigár a robotníci z týchto tovární tvorili jadro kubánskej robotníckej triedy. Po revolúcii značná časť význačných pestovateľov a výrobcov cigár utiekla zo zeme a usadila sa v iných štátoch, napríklad v Dominikánskej republike a na Kanárskych ostrovoch, kde ich nové továrne skoro opäť rozkvitali.

Mnoho fajčiarov tvrdilo, že kvalita kubánskej produkcie sa po revolúcii výrazne zhoršila. Kubánci však kontrolovali a predstavili značky Montecristo a Cohiba, ktoré sa zakrátko stali najvyhľadávanejšími cigarami premium na svete. Dnes zostalo na ostrove iba šesť tovární vyrábajúcich ručne balené cigary, ich produkcia však stále prudko rastie. V priebehu posledných niekoľko rokov Kuba vyvážala 50 – 80 miliónov ručne balených cigár 22 značiek ročne oproti iba 30 miliónom krátko po revolúcii.

Revolúcia priniesla tiež zmenu názvu kubánskych tovární: z La Corony sa stal Fernando Roig, z Partagasu Francisco Peréz German, z továrne El Rey del Mundo zase Heroes del Moncada. Vôbec najznámejšia zo všetkých, Romeo y Julieta, bola premenovaná na Briones Montoto. Aspoň na prvý pohľad však zostalo všetko pri starom, pretože pôvodné mená tovární postavených v španielskom štýle 19. a 20. storočia sa stále nachádzajú na priečeliach. Každá továreň sa zameriava na výrobu niekoľko značiek určitej chuti. Napríklad Partagas, kde sa vyrába takmer 5 miliónov cigár každý rok, sa špecializuje na výrobu značiek Partagas, Gloria Cubana, Bolivar a Ramon Allones.

Medzi najvyberanejšie kubánske značky patrí veľmi plný Bolivar, skvelá Cohiba, nemenej skvelý Diplomaticos, veľmi ťažko dostupný, jemnejší Gispert, vynikajúci H. Upmann a Hoyo de Monterrrey. Výpočet by samozrejme mohol byť oveľa dlhší, pretože všetky kubánske značky sú skvelé. Všeobecne ponúkajú kubánske cigary stredne silnú až plnú chuť s kávovými, medovými a zemitými podtónmi.