O tabaku

Tabak, teda listy rastliny Nicotiana tabacum prišiel do Európy...

Tabak, teda listy rastliny Nicotiana tabacum prišiel do Európy v roku 1558 z mexického polostrova Yucatánu. Priviezli ich prví prieskumníci Nového sveta. Jean Nicot (1530 – 1600), zmocnenec francúzskeho kráľa v Portugalsku, s tabakom oboznámil Francúzsko. Podľa jeho mena tak dostal názov nikotín, účinná látka obsiahnutá v každej tabakovej rastline. Do Anglicka uviedol tabak prvýkrát sir Walter Raleigh v roku 1570. Hovorí sa, že to bol prvý Angličan, ktorý sa pustil do fajčenia. Traduje sa dnes slávna historka, ako jedenkrát Raleighov sluha uvidel stúpať z pánovej hlavy dym a vychrstol na neho vedro vody v domnienke, že horí.

Ako sa začalo fajčiť

Kedy k tomu po prvýkrát došlo, nie je možné zistiť, ale isté je, že stredovekí Mayovia už tabak pestovali a fajčili na náboženských obradoch. Možno, že sa ich zvyklosť šírila na sever do Mexika a na polostrov Yucatán. Práve tak dobre mohla ale postupovať od Mexika na juh. V každom prípade boli v predhistorických sídliskách Latinskej Ameriky objavené tabakové fajky. Mayská civilizácia bola v 16. storočí zničená španielskymi dobyvateľmi a Mayovia boli rozprášení do rôznych zemí amerického kontinentu. Priniesli si so sebou zvyk fajčiť a rovnako semená tabakových rastlín. Mayské slovo pre fajčenie sikar pravdepodobne dalo vzniknúť španielskemu výrazu cigárro.

Zámorskou plavbou Kryštofa Kolumba v roku 1492 nasledovalo dobývanie Strednej Ameriky španielskymi conquistadormi. Najznámejší medzi nimi boli Vasco Núňez de Balboa, ktorý objavil Tichý oceán a založil v Dariénskom zálive koloniálnu osadu. Hernando Cortés vyplával z Kuby, zvíťazil nad aztéckym vladárom Montezumom a dobyl na Aztékoch Mexiko. Francisco Pizarro zase v roku 1532 dobyl ríšu Inkov v Andách v Južnej Amerike. Behom svojich dobyvačných ťaženiach conquistadori narážali na domorodcov fajčiacich a tiež žuvajúcich či šnupajúcich tabak. Americkí indiáni považovali fajčenie za posvätný kmeňový obyčaj, symbolizovaný fajkou mieru. Tento spôsob „pitia dymu“ prevzali námorníci a conqustádori a priniesli ho do Európy, ktorá fajčenie, najprv s údivom, prijala ako jeden z divov Nového sveta. Fajčenie zo začiatku bolo najskôr liečebným postupom (veď vykurovanie je starodávny obyčaj), potom luxusným podivínstvom a nakoniec módnou potrebou. Vďaka sirovi Walterovi Raleighovi sa móda rýchlo rozšírila po celej Európe a zároveň vznikol dopyt po tabaku. A tá prvým európskym osídlením v Strednej a Severnej Amerike priniesla blahobyt.

Prví fajčiari

Keď bol tabak privezený do Európy, vzbudilo to zo začiatku značnú nevôľu. Anglický kráľ Jakub 1. Uverejnil A Counterblast to Tobacco (Veľký protest proti tabaku), rozhorčený pamflet proti  jeho užívaniu. Odsúdil ho ako „zvyk hnusný pre oko, odporný pre nos, škodlivý pre mozog, nebezpečný pre pľúca, ktorý čiernym smradľavým dymom najskôr pripomína hrozný dym pekiel, ako stúpa z bezodnej priepasti“ a pričinil sa o ešte mnoho ďalšieho v tom zmysle. Ukázalo sa ale, že ani odpor kráľovského majestátu k ničomu neviedol. Popularita „barbarskej byliny“, ako tabak pomenovali Číňania, od 16. storočia neustále stúpala. Prví fajčiari tabaku vrátane sira Waltera Raleigha fajčili fajky, čo v Európe vytrvalo viac ako sto rokov.  Začiatkom 18. storočia sa však po Španielsku začalo šíriť fajčenie cigár, ktoré pochádzali z vtedajšej španielskej kolónie Kuby. Cigary balené z dovážaného kubánskeho tabaku sa od roku 1717 začali vyrábať v španielskej Seville a od konca 18. storočia tiež vo Francúzsku a v Nemecku. Do Severnej Ameriky sa výroba cigár dostala vďaka Israeli Putnamovi, ktorý slúžil na Kube ako dôstojník britskej armády. Neskôr sa stal generálom americkej armády a bojoval proti Britom v severoamerickej vojne za nezávislosť (1775-1783).

Od fajky k cigare

Fajčenie cigár postupovalo zo Španielska a Portugalska do zvyšku Európy, čo čiastočne urýchlila pyrenejská vojna proti Napoleonovi (1806 – 1812). Britskí i francúzski vojaci sa naučili fajčiť cigary od Španielov. Keď potom cigary spolu so šnupaním tabaku prišli do módy u vyšších spoločenských vrstiev, fajčenie fajok ustupovalo. Továreň na cigary vznikla v Británii v roku 1820 a bola potom riadená na základe zákona, ktorý schválil parlament v roku 1821. Zhruba v rovnakej dobe sa objavili cigarety ako lacnejšia alternatíva k cigarám, ale popularitu získali až vtedy, keď bola v 19. storočí zavedená ich strojová výroba.

Ako tabak rastie

Tabak sa dá pestovať vo väčšine podnebí od mierneho klimatického pásma až po trópy – rôzne oblasti sa však hodia pre rôzne druhy. V niektorých regiónoch sa darí tabaku cigarovému, v iných „priemyslovému“ typu, ktorý sa používa k výrobe šnupacieho  alebo fajkového tabaku či cigariet.

I keď všetky tabakové odrody pochádzajú z dvoch - troch domácich druhov amerických, rastliny sa výrazne líšia veľkosťou, hrúbkou a farbou listov podľa pôdnych a klimatických pomerov. Rastlina je na dotyk drsná, bujne rastie a jej veľké previsnuté listy vyrážajú zo silnej ústrednej stonky. Sú lepkavé a zavlhnuté od sekrécie z chĺpkov pokrývajúcich zelené časti rastliny. Veľké, sladko voňajúce kvety sa zhlukujú v trsoch na konci stoniek a ich farby siahajú od tmavoružovej až po takmer bielu. Puky sa obvykle odrezávajú skôr, než sa kvety začnú otvárať, aby výživné látky išli predovšetkým do listov. Semená majú čiernu farbu a sú tak drobunké, že sa ich vojde okolo 60 000 na obyčajnú lyžicu, čo stačí k osiatiu 83,5 m2 pôdy.

*Plantáž v kubánskom San Luise leží v regióne známom produkciou listov, ktoré patria k najkvalitnejšiemu na svete.

Tabak si žiada starostlivosť

Tabakové listy sa zberajú za zelena, a dokiaľ sa nepripravia, teda nesfermentujú a nevyzrejú, nenadobudnú charakteristickú farbu ani vôňu, ani chuť. Existujú tri spôsoby sušenia tabaku. Niekedy sa listy sušia na slnku, z ktorého vzniká veľmi sladký žuvací tabak. Druhý spôsob je sušenie vzduchom v špeciálne konštruovaných  stodolách, kde sa dá citlivo regulovať ventilácia. Tabak pre výrobu cigár sa obvykle suší vzduchom. Treťou metódou je sušenie s pomocou dodávania tepla – nad otvoreným ohňom alebo v špeciálnych sušiarňach. Otvorený oheň dodáva tabaku charakteristický pach dymu. Pri sušení horkým vzduchom sa oheň zakladá mimo stodoly a ohriaty vzduch sa privádza k listom komínom alebo kovovými trubkami. Listy tak získajú výrazne žltú farbu a používajú sa predovšetkým pri výrobe ľahkého cigarového a cigaretového tabaku.

Po usušení tabakové listy skrehnú natoľko, že sa s nimi nedá pracovať, aby sa nerozpadli na prach. Preto sa vyvesujú, dokiaľ neprídu dažde a s nimi potrebná atmosférická vlhkosť, ktorú suché listy absorbujú – zmäknú potom ako detská rukavička. Potom sa utrhnú zo stonky, utriedia, zviažu do zväzkov a fermentujú tak, že sa naskladajú do balíkov  vysokých 1,5 – 1,8 metrov. Keď fermentácia skončí, tabak sa vytriedi a zabalí na prepravu. Niekedy sa necháva v skladoch ešte asi štyri päť rokov vyzrieť, aby dostal lahodnejšiu chuť.

Tabak sa často navyše „dochucuje“ priamo v továrňach a výrobniach. K zdokonaľovaniu arómy sa pridáva cukor, sladké drievko, korenie alebo alkohol. Nie je potrebné hovoriť, že dane z tabaku podstatne zvyšujú jeho cenu a v mnohých zemiach sveta sú veľmi dôležitým zdrojom štátnych príjmov.

Nikotín

Tabak vďačí za to, že je sedatívom a návykovou drogou - nikotínu, v podstate smrteľne nebezpečnému jedu, ktorý vždy obsahuje. Popularita fajčenia v posledných dvadsiatich rokoch všeobecne ustúpila, obzvlášť v Severnej Amerike od začiatku 60. rokov, kedy bola zverejnená správa hlavného lekára zdravotníckych zariadení o účinku fajčenia na ľudské zdravie. Správa viac-menej konštatovala, že fajčiari cigár, ktorí ich vyfajčia menej než päť za deň, majú rovnako nízku úmrtnosť ako nefajčiari. Začiatkom 90. rokov popularita ručne balených cigár opäť výrazne stúpla. Prišli znovu do módy vďaka záľube, ktorú pre ne vo filmoch prejavovali hviezdy takého formátu ako Jack Nicholson, Arnold Schwarzenegger, či Sharon Stoneová.

Úvod

História cigár