Pôvod cigary Cohiba

Cigary Cohiba

Cohiba

Je pozoruhodné, koľkými legendami už je opradená taká mladá značka haván, ako je Cohiba (vznikla v roku 1968). Jedna sa týka názvu a podľa nej slovom cohiba Indiáni kmeňa Tainov označovali „tabak“. Dnes vieme, že toto slovo v ich jazyku znamenalo „cigara“. Podľa druhej legendy sa na vzniku novej značky zúčastnil aj Che Guevara a vraj preto jeho portrét visel nad stolom riaditeľa továrne El Laguito. Che  Guevara, ktorý sa roku 1965 vzdal funkcie ministra priemyslu, však zahynul v októbri 1967, teda ešte pred vznikom značky Cohiba, takže táto súvislosť bude len okrajová. Tretím mýtom je presvedčenie, že všetky cigary Cohiba sa vyrábajú v továrni El Laguito. Vyše dvadsať rokov to naozaj platilo, dnes to však už nie je pravda.

La verdad, teda pravda o pôvode Cohiby ponúka Emília Tamayová, ktorá sa stala riaditeľkou továrne El Laguito v júni 1994. Podľa tejto šarmantnej a veľmi schopnej ženy sa všetko začalo v polovici šesťdesiatych rokov, keď jeden z osobných strážcov Fidela Castra ponúkol šéfovi pár cigár zo svojej zásoby, ktoré pochádzali od miestneho malovýrobcu. Prezidentovi natoľko zachutili, že ich výrobu Eduarda Ribera dal tajne presťahovať do stráženej vily v havanskej predmestskej štvrti El Laguito, aby tu svoje cigary vyrábal výhradne pre kubánske vedenie.

Zo začiatku tieto cigary nemali meno, ale roku 1968 sa pod značkou Cohiba začala výroba troch veľkostí – lancero, corona especiale a panatela – všetko prezidentove obľúbené cigary. Pretože išlo o originály, dostali nové továrenské názvy Laguito No. 1, No. 2 (so zaujímavou osobitosťou, akýmsi chvostíkom na klobúčiku) a No. 3.

Ďalších štrnásť rokov boli tieto tri cohiby určené jedine pre politické vedenie krajiny a na diplomatické ciele. Tie isté veľkosti, lenže s použitím iných zmesí, si hneď po založení svojej značky roku 1969 osvojil jednak Davidoff pod názvami No. 1, No. 2 a Ambassadrice, ba na začiatku sedemdesiatych rokov je značka Montecristo ako Especial, Especial No.2 a Joyita.

Vedenie výroby bolo v tom čase, ale aj ďalších 26 rokov, v rukách Avelina Laru, ktorý roku 1968 prevzal kormidlo od Riberu. Prívetivý a spontánny Lara, najstarší zo štyroch bratov, vynikajúcich baličov cigár, sformuloval základné princípy, ktoré spravili z haván Cohiba prvotriednu značku a nepochybne najkvalitnejšie cigary na svete.

Prvý princíp nazval „výber výberu“. Lara dostal k dispozícii produkciu desiatich najvýkonnejších vegas (plantáží) v oblasti Vuelta Abajo.

Každoročne z nich vyberal päť najlepších plantáží z ktorých získaval nielen krycie a viazacie listy, ale aj náplňové listy ligeros, secos a volados. Druhým Larovým princípom je použitie tretej fermentácie, čo je jediný prípad medzi havanami. Týka sa iba dvoch typov náplňových listov – ligero a seco. Zrejú v sudoch a zvlhčujú ich, aby sa fermentáciou odstránili aj tie najnepatrnejšie zvyšky látok spôsobujúcich príkrejšiu chuť. Tretí princíp spočíva v tom, že cigary balia najschopnejší kubánsky baliči. Tejto profesii sa v továrni El Laguito venujú takmer výhradne samé ženy.

Roku 1982 sa o týchto vynikajúcich cigarách dozvedel aj svet. Vtedy sa totiž rozhodlo, že ich treba ponúknuť okrem španielskeho kráľa a iných hláv štátov aj obyčajným smrteľníkom. O sedem rokov neskôr sa dostali do predaja ďalšie tri veľkosti: Esplendido (veľkosť churchill), Robusto a Exquisito – nová jedinečná veľkosť s priemerom 36 a dlhá 5 palcov (12,7cm). Z nich sa v továrni El Laguido vyrába iba Exquisito. Ostatné dve sa robia v továrňach H. Upmann a Partagás.

V novembri 1992, keď sa slávilo 500. výročie Kolumbovho objavenia cigár, v kubánskej metropole predstavili ďalších päť veľkostí novej série Linea 1492 (predošlých šesť veľkostí patrí teraz do série Linea Clasica). Na trh ich oficiálne uviedli o rok neskôr, na slávnostnej večeri v londýnskom hoteli Claridge´s. Ich názvy Siglo (storočie) I, II, III, IV, V označujú päť storočí, ktoré uplynuli od Kolumbovských čias. Séria pripomína niektoré cigary značky Davidoff, ktoré sa dnes už na Kube nevyrábajú. Balí sa v továrni Partagás a hovorí sa o nej, ponúka jemnejšiu chuť než Linea Clasica, ktorá vo svojich väčších veľkostiach priam prekvapení zriedkavou výraznosťou.

V zopár amerických cigarových obchodoch sa stretnete so značkou Cohiba z Dominikánskej republiky. Tieto cigary nemajú nič spoločné a kubánskymi, ale svedčia o pohotovosti spoločnosti General Cigar, ktorá si na začiatku osemdesiatych rokov dala v Spojených štátoch zaregistrovať názov Cohiba. Ani po zrušení americko-kubánskeho obchodného embarga teda nehrozí, že by cigary značky Cohiby či iné kubánske havany zaplavili pulty amerických obchodov, ako sa mnohí nazdávajú. Namiesto toho si začnú mädliť ruky právnici, pretože prepukne boj o jednu z najkomplexnejších obchodných značiek.